Fiktívny rozhovor

Vždy som si želala byť na chvíľu slávna hviezda, robiť interview so známym novinárom alebo novinárkou a nonšalantne odpovedať na všetky otázky. Mať nadhľad a byť za znalkyňu života. Stále si predstavujem, ako to píšu sem tam vo filmových magazínoch, ako na úvod píše: ” vkročila do hotelovej haly, ležérne oblečená, bez make upu.Spustila sa do kresla a bez rozprakov odpovedala na všetky moje otázky”.

Samozrejme, pre ekonomcký software by to boli otázky najmä o peniazoch

Aká by asi bola tá prvá? Hmmm….no ešte nesmiem zabudnúť, určite by som sa nevolala Petra Juhásová, skôr Petra Sheppard alebo niečo také…..nuž teda prvá otázka…..

Slečna Shepperd aký je váš vzťah k peniazom?

Veľmi pozitívny samozrejme. Ale peniazom nerozumiem. Pokiaľ ide o mňa, jedine čo o nich viem povedať je, že ich mám alebo nemám.

Chceli ste byť vždy bohatá?

Niekedy. Ale dôležitejšie je byť bohatý na zážitky a priateľov. Niekto zbiera známky, iný peniaze, ja momenty. Byť takto bohatý, to je cieľ v mojom živote.

Niektorí vravia, že peniaze dávajú človeku slobodu, čo si o tom myslíte?

Do určitej miery áno, ale skôr mu ju berú. Ako povedal Erich Fromm dôležitejšie je byť než mať.

Ako vnímate súčasnú hospodársku krízu?

Ako človek, ktorý ekonomickým otázkam rozumie tak málo, to vnímam skôr “poeticky”, že žijeme historické časy. Sme súčasťou niečoho, z istého uhla pohľadu netradičného. Zároveň je to také spojivo medzi súčasnosťou a tým čo bolo predtým a čo príde, lebo každý náš predok zažil čosi historicky veľkolepé, čo ovplyvňuje aj nás dnes a nepochybujem, že to tak bude aj v budúcnosti.  Často si aj spomeniem na Tolkienovho Pána prsteňov, človek si nemôže vybrať čas kedy žije, ale môže sa rozhodnúť, čo s ním spraví.

Keby ste mali neobmedzené množstvo peňazí, čo by ste s nimi robili?

Určite by som si zaplatila možnosť premeniť sa na animovanú postavičku strýka Držgroša, peniaze by sa stali tiež kreslenymi mincami v jeho obrovskom nakreslenom trezore a plávala by som v nich sem a tam, vylihovala na nakreslenej matračke a pila kreslene Mojito.

Na čo najnezmyselnejšie ste vyhodili peniaze?

V Bostone som si kúpila v metre telefónnu kartu. “Musela” som zavolať kamarátke na Slovensku a porozprávať jej, čo sa mi v ten deň udialo. Karta bola v super-hyper akcii za päť dolárov a tvrdilo sa na nej, že možem volať celú hodinu, ak nie viac. Ukázalo sa však, že na všetko, čo chcem povedať, mám ale v skutočnosti len dvadsať minút. Predstavte si ženu, ktorá chce všetko kamoške nielenže niečo povedať ale aj zopakovať niekoľkokrát, ako to stihne za tak krátky čas.

Na záver jedna otázka, čo by ste poradili čitateľkám, ako sa môžu stať takto úspešné ako vy?

Ako všetko, aj úspech je relatívny. Dnes udržať vzťah, mať dobrých priateľov, byť zdravý, je väčší úspech než čokoľvek iné. A preto asi len toľko, nech ho nemerajú peniazmi, ale hodnotami, ktoré stoja za to.

Ďakujeme za rozhovor.