V Európskej únii predstavuje priemer odškodného za používanie nelegálneho softvéru zhruba 13 240 eur, na Slovensku je to zatiaľ len čosi vyše tretiny. Tieto čiastky sa však z roka na rok zvyšujú. Tento rok už firmy na odškodnom zaplatia zhruba o 25 percent viac než v predošlých rokoch. Manažéri firiem sa snažia takmer vždy s poškodenými výrobcami softvéru dohodnúť mimosúdne. Díleri nelegálneho softvéru väčšinou končia na súde.

Používanie nelegálneho softvéru môže vyjsť veľmi draho. Firmy, v ktorých polícia pri prehliadke nájde nelegálny softvér, musia počítať so zaplatením spôsobenej škody. Podľa analýzy protipirátskej organizácie BSA (Business Software Alliance) sa priemerná výška kompenzácie určenej poškodeným výrobcom softvéru vyšplhala na Slovensku minulý rok v priemere takmer na 5 000 eur (zhruba 150-tisíc korún).

„To je o 25 percent viac než v roku 2007, keď priemerná výška odškodného predstavovala 4 000 eur. Výnimkou nie sú ani náhrady škody dosahujúce desaťtisíce eur. Za nárastom výšky odškodného stoja väčšie objemy nelegálneho softvéru nájdeného pri prehliadkach a menej ústretový postoj dotknutých výrobcov softvéru,“ povedala Slávka Šikurová, tlačová hovorkyňa protipirátskej organizácie BSA. V Európskej únii táto čiastka dokonca predstavuje v priemere až 13 240 eur (371-tisíc korún), pričom výška odškodného v Európskej únii medziročne rastie v priemere približne o deväť percent.

Uvádzané čiastky neobsahujú náklady na právne zastúpenie obvinených a ďalšie náklady vyplývajúce z trestného či občianskeho súdneho konania. „K čiastke 5 000 eur je nutné ešte pripočítať náklady na zdĺhavé právne procesy a tiež následné získanie legálnych licencií softvéru. Pirátske firmy tak v podstate zaplatia dvojnásobok ceny softvéru nadobudnutého legálnou cestou,“ upozornila Slávka Šikurová. „Zaplatenie pokuty a náhrady škody v žiadnom prípade pirátsky softvér nelegalizujú. Nelegálny softvér sa musí odinštalovať, a pokiaľ ho chce firma naďalej používať, tak ho musí získať legálnou cestou, teda nákupom,“ dodala Slávka Šikurová.

Firmy sa snažia o mimosúdne urovnanie

Mnoho spoločností sa obvykle snaží o mimosúdne urovnanie, avšak závažné prípady porušenia autorského práva sa nakoniec končia na súde. Tam potom hrozia obžalovaným vysoké peňažné tresty, či dokonca trest odňatia slobody až na osem rokov. „Vyšetrovanie a súdny proces okrem toho často trvajú aj viac než rok, takže pracovný režim dotknutej osoby je na dlhé mesiace narušený. V ohrození je navyše dobré meno firmy,“ povedala Slávka Šikurová. Snaha o mimosúdne urovnanie porušenia autorských práv k softvéru môže naraziť na odmietavý postoj prokurátora. „Ten môže, ale nemusí s mimosúdnym urovnaním súhlasiť. Pri obzvlášť hrubom porušení autorského práva alebo v kombinácii s ďalšou trestnou činnosťou prokurátor žiadosti nevyhovie,“ dodala Slávka Šikurová.

Prípadov o mimosúdne urovnanie registruje protipirátska organizácia BSA za minulý rok desiatky, a to ako vo firemnom sektore, tak aj v domácnostiach. „Zaujímajú nás hlavne jednotlivci, ktorí ďalej šíria pirátsky softvér, či už pre osobné obohatenie, či bezúplatne,“ dodala Šikurová.

Šíritelia nelegálneho softvéru sa súdu nevyhnú

Díleri nelegálneho softvéru, ktorí ho šíria prostredníctvom inzercie alebo cez internet, nemôžu s mimosúdnym urovnaním obvykle počítať. „Okrem porušovania autorských práv sa snažia neoprávnene obohatiť, či súbežne páchajú väčšinou aj inú trestnú činnosť, a v ich prípadoch sú vyčíslené škody veľmi vysoké,“ vysvetlila Šikurová. Celkovo vyčíslená škoda za rok 2008 len v prípadoch nelegálneho napaľovania softvéru bola na Slovensku spolu vo výške 188 858 eur (5,7 milióna Sk). BSA eviduje celkovo osem napaľovačov, ktorí na základe súdnych rozhodnutí niekoľko rokov mesačnými splátkami postupne splácajú spôsobené škody výrobcom softvéru. „Dvaja výrobcovia softvéru nedávno vyhrali občiansko-súdny spor v Banskej Bystrici s napaľovačom, na základe ktorého je tento povinný zaplatiť náhradu škody vo výške 20 043 eur (603 817 Sk),“ uviedla ako príklad JUDr. Adriana Tomanová, právna zástupkyňa BSA.

Organizácia BSA rovnako informovala o výsledkoch svojej analýzy, ktorej cieľom bolo odpovedať podrobnejšie na otázku, v ktorých podnikoch či firmách sa najčastejšie vyskytuje nelegálny softvér. A teda ktoré firmy sú potenciálne najviac „vystavené riziku“ kontroly polície kvôli podozreniu z nelegálneho používania softvéru. Z výsledkov vyplynulo, že najviac nelegálneho softvéru sa nachádza v menších firmách.

„Ide najčastejšie o firmy do 50 zamestnancov, podnikajúce vo výrobných oblastiach či službách. Ďalšou kategóriou sú špecializované firmy z kreatívnych oborov – napríklad architekti, reklamné agentúry, dizajnéri alebo inžinierske spoločnosti,“ zhrnula závery analýzy tlačová hovorkyňa BSA Slávka Šikurová. Analýza BSA vychádza z evidencie prípadov nelegálneho používania softvéru za posledných desať rokov.

Príčinou má byť i nezáujem manažérov situáciu riešiť a snaha ušetriť na nákupe licencií. Viac než polovicu manažérov vôbec nezaujíma, aký softvér sa vo firme používa. Neznalosť a neochotu manažérov aktívne kontrolovať, aký softvér firma používa, odhalila aj októbrová anketa BSA, ktorej sa zúčastnilo 300 manažérov z malých firiem. „Viac než 37 percent opýtaných vôbec nevedelo, kto je vo firme za softvér zodpovedný, a viac než polovica (56 %) uviedla, že sa dosial nezajímala o to, ako so softvérom správne hospodáriť,“ zhrnula hlavné závery ankety Slávka Šikurová.
reklama

Naopak najmenej sa pirátsky softvér vyskytuje vo firmách s 250 a viac počítačmi.

Zistenie BSA má potvrdzovať aj štúdia analytickej spoločnosti IDC (Piracy Segmentation Study, 2007), na ktorú sa organizácia odvoláva. Štúdia za najväčších „hriešnikov“ vyhodnotila firmy vlastniace od päť až do sto počítačov. Najlepšie sú na tom opäť firmy s viac než 250 počítačmi. Sú v nich zväčša zavedené dobre fungujúce kontrolné mechanizmy správy softvéru, nákupov počítačového vybavenia, preškoľovania zamestnancov.

„Výrobné firmy využívajú počítače a softvér prevažne na podporné činnosti v podnikaní: administratívu, elektronickú komunikáciu či účtovníctvo. Výpočtovej technike preto venujú málo pozornosti a nelegálny softvér môžu používať aj neúmyselne. Najčastejšou príčinou nelegálneho používania softvéru v týchto firmách je inštalácia viacerých kópii softvéru, než ako povoľuje zakúpená licencia,“ povedala Slávka Šikurová. Ďalším zdrojom nelegálneho softvéru sú svojvoľné inštalácie softvéru zo strany zamestnancov a sťahovanie z internetu.

Najčastejšie nelegálne používané softvéry sú kancelárske balíky Microsoftu a antivírusové programy, napríklad od Symantecu. V oblasti kreatívnych oborov, medzi najviac poškodzované spoločnosti patria firmy Adobe a Corel (grafický softvér) a Autodesk (inžinierske CAD systémy). Podľa poslednej štúdie IDC sa na Slovensku už druhý rok nelegálne používa 45 percent softvéru.

Zdroj: TS BSA